Jozef Cincík
Rodičia pochádzali z Turca, ale v roku 1908 na na istý čas presťahovali do rumunského Sedmohradska, kde sa Jozef Cincík narodil. Jeho otcom bol Gabriel Cincík, učiteľ a organista, matkou Jolana, rodená Lenkeyová. Jozef Cincík mal mladšieho brata Ferdinanda. Rodina sa v roku 1914 vrátila späť na Slovensko, do Kláštora pod Znievom. V roku 1915 sa presťahovali do Trnavy , ale už v roku 1916 sa vrátili späť do Kláštora. Ti vyštudoval základnú školu, gymnázium navštevoval v Lučenci. Potom študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1928 - 1932), neskôr (1932 - 1936) aj archeológiu a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave . V roku 1938 úspešne obhájil svoju dizertáciu s názvom: "Barokové fresky západného Slovenska v XVII. a XVIII. storočí", ktorá vyšla v tom istom roku aj knižne. V apríli 1945 bol dekrétom prezidenta republiky menovaný za riadneho profesora dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Od roku 1933 pôsobil ako tajomník Umeleckého odboru Matice slovenskej a tiež ako riaditeľ Štátneho pamiatkového úradu pre stredné Slovensko v Martine. V tomto postavení sa zoznámil s mnohými slovenskými umelcami (najmä maliarmi; jeho blízkym priateľom bol napríklad Martin Benka). Podieľal sa na vytvorení Galérie slovenského výtvarného umenia, otvorene j 25. novembra 1933 v priestoroch novostavby Slovenského národného múzea v Martine. Na prelome rokov 1935 a 1936 sa spolu s Karolom Plickom, Jozefom Cígerom-Hronským a Konštantínom Čulenom zúčastnil osemmesačnej cesty po centrách slovenskej minority v USA. Cincík sa staral najmä o inštalovanie výstav a administratívu spojenú s cestou.
Od polovice 30-tych rokov písal do početných periodík o dejinách staršieho i moderného slovenského umenia, o histórii a archeológii. Bol autorom niekoľkých kunsthistorických monografií a aktívne sa venoval umeleckej tvorbe (najmä maľbe a grafike). Navrhol niekoľko známok počas existencie vojnovej Slovenskej republiky (osemdielnu sériu "slovenské kniežatá") a tiež návrhy na bankovky (v roku 1944).
V marci 1945 Cincík emigroval s inými predstaviteľmi kultúry vojnovej Slovenskej republiky najprv do Rakúska, potom do Bavorska a v októbri 1945 do Talianska. Od roku 1946 žil a tvoril v Spojených štátoch amerických, učil na St Beda´s College a realizoval sa aj ako výtvarník a grafik (vymaľoval niekoľko kostolov v USA). Vo svojom voľnom čase sa venoval výskumu osudov francúzskeho vojaka a účastníka americkej vojny za nezávislosť USA Jána Ladislava Polereckého. Na konci života pracoval ako katalogizátor verejnej knižnice.