Emil Makovický
Vychodil ľudovú školu v rodnej obci. V rokoch 1919- 1923 študoval na strednej škole v Spišskej Novej Vsi , potom v rokoch 1931 – 1939 na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe. V ďalších rokoch pôsobil ako učiteľ kreslenia na gymnáziách v Liptovskom Mikuláši, Kežmarku a v rokoch 1942 – 1948 ako výtvarník Matice slovenskej (MS) v Martine. V rokoch 1949 – 1986 slobodný umelec, od roku 1957 žil v Banskej Bystrici.
Prostriedky na štúdium si v Prahe obstarával ako zamestnanec pošty. Tu sa zoznámil s J. Nemčíkom, V. Stašíkom, J. Želibským, J. Mudrochom, V. Hložníkom a P. Matejkom. Inklinoval k realistickému maliarstvu. Prvým úspechom bola 2. cena v celoštátnej súťaži návrhov na plagát na Zemskú jubilejnú výstavu slovenskú Výstava východu 1938 v Košiciach. V roku 1942 prešiel na pozvanie MS do Martina. Tu ilustroval detský časopis Slniečko (1942 – 1946). Ilustroval aj časopis Slovensko a knihy pre deti a mládež vydávané v MS a neskôr v Mladých letách. Figurálne kresby a štúdie vynikajú decentnosťou , ale aj zmyslom pre kompozície a proporcie. Venoval sa aj ostatnej grafike (asi 70 obálok na knihy, vinety, portréty spisovateľov, knižné značky), navrhoval aj vianočné a veľkonočné pohľadnice a diplomy. Venoval sa olejomaľbe, akvarelom, kresbe a kompozíciám vyhotoveným ceruzkou .
Spoluzakladateľ a funkcionár spolku Trojštít a združenia slovenských výtvarníkov Tvar. Graficky navrhol prvý slovenský znak.
Jeho diela sú uložené v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici, v MS v Martine a SNG v Martine.